Život Prešova
online
online
Feringa: O 50 rokov budú lekári pravdepodobne liečiť nanorobotmi
09.09.2019 Bratislava
Bratislava
9. septembra (TASR) - O 50 rokov budú lekári pravdepodobne liečiť
nanorobotmi, ktorí budú vedieť diagnostikovať rakovinu či opraviť
tkanivá. Počas svojej prednášky na pôde Univerzity Komenského (UK) v
Bratislave to uviedol nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Bernard Lucas
Feringa, ktorý si zároveň od rektora UK Mareka Števčeka prevzal Veľkú
zlatú medailu UK.
Podľa profesora Radovana Šebestu, ktorý s Feringom spolupracoval, je Feringovým najväčším prínosom vývoj molekúl, ktoré sa dokážu hýbať alebo meniť svoju vlastnosť na základe nejakého impulzu. Jednou z možných aplikácií tohto výskumu sú napríklad inteligentné lieky, ktoré by sa dali svetlom aktivovať presne na mieste, kde majú pôsobiť.
Nobelovu cene Feringa získal na konštrukciu takzvaného "molekulového nanoauta", teda molekuly, ktorá sa dokáže hýbať určitým smerom. Okrem liekov je Feringov výskum využiteľný napríklad pri zázname informácií v elektronike.
Feringa vo svojej prednáške zároveň vyzval, aby boli univerzity ihriskami, na ktorých môžu študenti a vedeckí pracovníci zažiť radosť z objavovania. "Väčšina objavov sa stane v situácií, kedy to nečakáte. Naozaj treba niekedy skúmať niečo, o čom neviete, kam povedie a človek z toho musí mať radosť," súhlasil Šebesta. Obaja vedci tiež zdôraznili úlohu základného výskumu, bez ktorého by neexistovalo veľké množstvo technológii, na ktoré sú v súčasnosti ľudia zvyknutí.
Podľa profesora Radovana Šebestu, ktorý s Feringom spolupracoval, je Feringovým najväčším prínosom vývoj molekúl, ktoré sa dokážu hýbať alebo meniť svoju vlastnosť na základe nejakého impulzu. Jednou z možných aplikácií tohto výskumu sú napríklad inteligentné lieky, ktoré by sa dali svetlom aktivovať presne na mieste, kde majú pôsobiť.
Nobelovu cene Feringa získal na konštrukciu takzvaného "molekulového nanoauta", teda molekuly, ktorá sa dokáže hýbať určitým smerom. Okrem liekov je Feringov výskum využiteľný napríklad pri zázname informácií v elektronike.
Feringa vo svojej prednáške zároveň vyzval, aby boli univerzity ihriskami, na ktorých môžu študenti a vedeckí pracovníci zažiť radosť z objavovania. "Väčšina objavov sa stane v situácií, kedy to nečakáte. Naozaj treba niekedy skúmať niečo, o čom neviete, kam povedie a človek z toho musí mať radosť," súhlasil Šebesta. Obaja vedci tiež zdôraznili úlohu základného výskumu, bez ktorého by neexistovalo veľké množstvo technológii, na ktoré sú v súčasnosti ľudia zvyknutí.
www.ZIVOTPO.sk
